Memento kovu: O tvorbe kovaných krížov, anjelov a harmónii kovu s kameňom.
Autor: Ladislav Gulyás, ⏱️ 2,5 - 3 minúty, kategória: Architektúra/dizajn
"Uctievaj zosnulých tak, akoby boli prítomní."
— parafráza myšlienky z Konfuciových Rozhovorov (3:12)
V nasledujúcich dňoch budeme spomínať na svojich blízkych. Niekto zapálením sviečky, niekto tichou spomienkou.
Ľudia odnepamäti mali potrebu hmatateľne označiť miesta posledného odpočinku tých, ktorých milovali. Od starovekých monumentov až po európsku tradíciu kovaných krížov išlo vždy o rovnaký motív – vytvoriť trvalé memento, ktoré pretrvá generácie.
Keď hrám druhé husle
Najväčšia pocta pre kováča a sochára je vytvoriť dielo, ktoré sa stane takýmto osobným symbolom. Práve z tohto dôvodu si uvedomujem, že podobné objednávky nikdy nie sú o mne, tu som len štatista. Týmito prácami vstupujem do najintímnejšej sféry klienta, preto mojím cieľom nikdy nie je, aby vyniklo moje dielo, ale aby koncept bol len doplnený. Je to niečo podobné ako filharmonický orchester. Niekto má prím, niekto svojím nástrojom len dodáva atmosféru alebo udáva rytmus.
Počas minulých rokov som bol niekoľkokrát oslovený s požiadavkou na vytvorenie kovaného kríža alebo kovaného anjela. Mohlo ísť o vopred vybrané dielo z môjho portfólia, ale aj o zhmotnenie predstavy klienta, ktorú som tvarovo len dotvoril a vniesol do nej kúsok zo seba. Niekedy som dostal voľnú ruku a hľadal harmóniu v detailoch. Výsledkom bolo vždy originálne, trvácne dielo z kovu, ktoré prirodzene doplnilo samotné hrobové miesto.
Od výpočtov k dynamike
Pri tvorbe kríža je kľúčové zachovať prísnu symetriu a správny pomer. Mohli by sme spomenúť Fibonacciho postupnosť, podľa ktorej sa konštruuje dokonalá špirála, ktorú v umeleckom kováčstve bežne využívame pri výrobe rôznych vzorov. No v umení matematické vzorce nefungujú vždy. Niekedy presný výpočet neexistuje, ale musíme sa riadiť svojou intuíciou. Skrátka: tak horizontálne ramená, ako aj vertikálne rameno kríža musia držať rovnováhu. Správnu výšku a hĺbku proporcií jednoducho musíte "vidieť".
Kovaný anjel predstavuje osobitnú výzvu. Na rozdiel od prísnych línií kríža ide v tomto prípade už o figurálnu plastiku. Línie môžu byť voľnejšie a dynamickejšie, no o to dôležitejšie je zachovať celkovú kompozičnú rovnováhu a proporcie. Dielo podľa môjho názoru nesmie vytŕčať, ale musí byť citlivo zakomponované do pomníka a splynúť s prácou kamenárov.
Myšlienka, papier, oheň
Či už sa jedná o kovaný kríž, alebo o kovaného anjela, tvorba sa vždy začína za stolom. Najprv návrh, neskôr náčrt v mierke 1:1. Už v tomto bode sa rozhoduje o každej línii. No rovnako dôležitá je aj reálna remeselná nadväznosť v podobe spolupráce s kamenármi. V procese ich nemožno obísť – ešte pred samotnou inštaláciou musia presne predvŕtať kameň a pripraviť miesto na osadenie.
Voľba materiálu, ako aj povrchová úprava sú mimoriadne dôležité. Podobné diela sú určené výhradne do exteriéru. Sú celoročne vystavené snehu, mrazu a v posledných rokoch aj štyridsaťstupňovým horúčavám.
Z môjho pohľadu je akceptovateľné len galvanické zinkovanie, ktoré na báze elektrolýzy vytvorí antikoróznu vrstvu, no zároveň je schopné zachovať štruktúru materiálu. Vďaka tomu sa výsledok nejaví ako priemyselný odliatok, ale sú viditeľné všetky znaky ručného opracovania.
Žiadúca neviditeľnosť
Tým sa však proces nekončí. Na takto ošetrený kov nemožno použiť bežné nátery. Vyžaduje si špeciálnu základnú farbu určenú na pozinkované povrchy. Až na takto vytvorený základ môžem aplikovať finálne vrstvy a následne patinu.
Patinovanie je poslednou časťou príbehu. Výsledok musí pôsobiť dojmom, ako keby sa diela štetec ani nedotkol – ako keby kov patinovaný ani nebol. Povrch musí byť jednotný. Niekedy sa vyžaduje aj dodatočné tienenie, ktoré dielu dodá tichú, ušľachtilú hĺbku.
Tichá spomienka
Každému sa páči niečo iné. Niekto uprednostní gravírovanú kamenársku výzdobu, niekomu vyhovuje skromný pomník s menom a dátumom. Či už si však vyberiete ktorúkoľvek alternatívu, myslím, že najdôležitejšia je tvarová čistota.
Dávnejšie som počul teóriu, podľa ktorej sa bohatstvo rodiny meria veľkosťou pomníka na cintoríne. Skutočná úcta k zosnulému sa však neskrýva v okázalosti.
V konečnom dôsledku ide o tichú spomienku – a na tú niekedy úplne stačí aj obyčajný drevený kríž.
Ďalšie originálne kované doplnky do interiéru aj exteriéru nájdete v mojom portfóliu.
Foto: Ateliér kovu Ladislav Gulyás