Originalita, kvalita, čas
Alebo secesia 21. storočia
Asi týmito tromi slovami môžem charakterizovať svoju tvorbu. Vo svete, kde trh zaplavili sériovo vyrábané predmety som stále zostal verný poctivej ručnej výrobe. Pánty aké vidíte na obrázku sa zrodili v kováčskej vyhni, za pomoci kovadliny a kladiva. Niečo podobné by ste v obchode hľadali asi márne. Práve táto vec vystihuje asi najviac smer, akým sa vydávam. Ešte viac prepracované, určené tým najnáročnejším zákazníkom.
Tvarovo obdobie secesie vôbec nepripomínajú. No práve spomínaný L´art Nouveau (alebo Jugendstyl – v Nemecky hovoriacich krajinách) bolo posledným veľkým obdobím remesla. Obdobím, ktoré vzniklo ako protipól proti priemyselne vyrábanému braku... Obdobie, keď umelci navrhovali, ale aj vyrábali predmety každodennej potreby. Obdobie, v ktorom všetko ladilo a bolo prepracované do najmenšieho detailu. Nie, touto prácou som sa ani náhodou nesnažil priblížiť sa k spomínanému slohu, skôr som vám chcel poukázať na fakt, že výroba môže prebiehať aj ináč. Remeselne, prepracovane... ako protipól masovej veľkovýrobe.
Výroba podobných pántov vždy zaberie niekoľko dní. Metamorfóza železa sa aj v tomto prípade začína vždy návrhom, následne narysovaním predmetu v mierke 1:1. Pásoviny sa ohrejú na kovaciu teplotu, následne za pomoci kladiva, kovadliny a ľudskej sily "predĺžia" niekedy aj o 200 mm. Ak je to potrebné (a väčšinou to býva vždy tak 😊 ) vyrobia sa formy, na ktoré sa následne postupne poohýbajú jednotlivé kusy, ktoré sa za pomoci cvokov spoja v jeden celok. Aby som nezabudol: pri výrobe je najdôležitejšie použiť presné, kalibrované prebíjacie tŕne. Predídeme tým "voľnobehu" – keď majú pánty okolo osy príliš veľkú vôľu. Hotová veda? Možno. Možno len cvik.
Nikdy sa mi nepáčilo stredoveké, v mojich očiach neohrabané, ťažkopádne kováčstvo. Materiál treba nakoniec "pohladkať" pilníkmi a "doladiť/naladiť"... Skoro ako orchester. Nie je to vec piatich minút. No na konci je výsledok, ktorý obstojí skúšku času.