Originalita, kvalita, čas
Alebo secesia 21. storočia
Asi týmito tromi slovami môžem charakterizovať svoju tvorbu. Vo svete, kde trh zaplavili sériovo vyrábané predmety, som stále zostal verný poctivej ručnej výrobe. Pánty, aké vidíte na obrázku, sa zrodili v kováčskej vyhni pomocou kovadliny a kladiva. Niečo podobné by ste v obchode hľadali márne. Práve tento detail najviac vystihuje smer, akým sa vydávam – tvoriť veci ešte prepracovanejšie, ktoré budú určené pre tých najnáročnejších zákazníkov.
Tvarovo obdobie secesie vôbec nepripomínajú. No práve spomínané L'Art Nouveau (alebo Jugendstil v nemecky hovoriacich krajinách) bolo posledným veľkým obdobím remesla. Obdobím, ktoré vzniklo ako protipól k priemyselne vyrábanému braku... Obdobím, keď umelci navrhovali, ale aj sami vyrábali predmety každodennej potreby. Obdobím, v ktorom všetko ladilo a bolo prepracované do najmenšieho detailu. Nie, touto prácou som sa ani náhodou nesnažil priblížiť k spomínanému slohu. Skôr som vám chcel poukázať na fakt, že výroba môže prebiehať aj inak – remeselne, prepracovane a ako protipól k masovej veľkovýrobe.
Výroba takýchto pántov vždy zaberie niekoľko dní. Metamorfóza železa sa aj v tomto prípade začína návrhom a následným narysovaním predmetu v mierke 1:1. Pásoviny sa ohrejú na kovaciu teplotu a potom sa pomocou kladiva, kovadliny a ľudskej sily "predĺžia" niekedy aj o 200 mm. Ak je to potrebné (a väčšinou to tak naozaj býva 😊), vyrobia sa formy. Na nich sa postupne poohýbajú jednotlivé kusy, ktoré sa pomocou cvokov spoja do jedného celku. Aby som nezabudol: pri výrobe je najdôležitejšie použiť presné, kalibrované prebíjacie tŕne. Predídeme tým "voľnobehu" – stavu, keď majú pánty okolo osi príliš veľkú vôľu. Hotová veda? Možno. Možno len cvik.
Nikdy sa mi nepáčilo stredoveké, v mojich očiach neohrabané a ťažkopádne kováčstvo. Materiál treba nakoniec "pohladkať" pilníkmi a "naladiť"... Skoro ako orchester. Nie je to vec piatich minút. No na konci prichádza výsledok, ktorý obstojí v skúške času.