Väzňom knihy: Ako ma náhoda a Otto Žitník priviedli k Giacomettimu
Autor: Ladislav Gulyás, ⏱️ 3 minúty
Náhoda - inšpirácia - tvorba
"Tie sochy máš pekne natiahnuté. Ako Giacometti..." – napísal mi pred pár rokmi český kováč Otto Žitník.
Bolo to niekedy na jar v roku 2023, keď som sa intenzívne pripravoval na výstavu 21 grams. Vtedy som to meno v súvislosti so svojou tvorbou počul prvýkrát. Nebolo mi síce úplne cudzie, no nikdy predtým som sa o jeho prácu veľmi nezaujímal.
Prešlo niekoľko rokov, až kým som v jednej knižke o sochárstve neuvidel jeho dielo – Pes (1951). Dielom som bol doslova fascinovaný. Neustále som sa vracal k obrázku. K tomu všetkému som začal študovať dielo Kráčajúci muž (1960). V obidvoch sa totiž ukrýva obrovská veľkosť a ťarcha existencializmu. Pes, ktorý nemá pána. Kráčajúci muž, ktorý stratil všetko...
Keď vás príbeh pohltí
Priznám sa, že mám vždy rozčítaných niekoľko kníh naraz. Či už je to niečo o umení, alebo svetová klasika ako Orwell, Márquez, Joyce alebo Kafka.
Sú knižky, ktoré jednoducho nechcete dočítať. Príbeh vás natoľko pohltí, až sa stanete dobrovoľným väzňom danej knihy. Presne to sa mi stalo aj prednedávnom, keď sa mi do rúk dostala táto nádherná publikácia. Vyšla pri príležitosti najkomplexnejšej výstavy z diel Alberta Giacomettiho, ktorá sa konala v Budapešti v roku 2004.
Publikácia je majstrovsky ucelená. Čitateľovi ponúka komplexný pohľad na život aj tvorbu autora. Počnúc jeho prvými kresbami až po naozaj silný, zrelý existencializmus. Nájdeme tu však aj abstraktné diela ako Torzo (1925 – 1926), dielo Žena (1928 - 1929), no aj práce inšpirované umením prírodných národov – Pár (1926). Nie je to biografia, na akú je človek 21. storočia zvyknutý. Nenájdeme tu žiadne "pikošky", ktoré by sa hodili na titulku bulvárneho plátku. Len čisté umenie. Rovnako čisté a jednoduché, no pritom také majestátne, ako samotný život a diela Alberta Giacomettiho.
Sláva v sparťanských podmienkach
O Giacomettim sa popísalo veľa. Napriek tomu, že jeho život aj diela sú dostatočne zmapované, musím vyzdvihnúť fakt, že ešte za svojho života sa stal mýtom, doslova živou legendou. V umeleckých kruhoch sa o ňom hovorilo ako o jednom z najpoprednejších tvorcov 20. storočia. Posledné roky jeho života sa niesli v duchu neustáleho kolobehu výstav. Prirodzeným dovŕšením jeho majstrovstva bola hlavná cena v roku 1962, ktorú získal za sochárstvo na prestížnom bienále v Benátkach.
Napriek tomu všetkému zostal neuveriteľne skromný. Až do svojej smrti žil a tvoril v malom ateliéri, často doslova v sparťanských podmienkach. Počas života prešiel niekoľkými tvorivými obdobiami, ale aj vážnymi krízami, keď mu umenie skrátka nešlo. Tieto ťažké momenty však dokázal vždy preklenúť a vyjadriť prostredníctvom maliarstva.
Medzi jeho blízkych priateľov patrili velikáni ako Pablo Picasso, Samuel Beckett či Jean-Paul Sartre. No ani táto spoločnosť a celosvetová sláva mu nikdy nestúpli do hlavy. Zostal človekom, ktorého by ste na ulici možno bez povšimnutia prehliadli. No jeho odkaz v kove a hmote zostáva neprehliadnuteľný – a dodnes rezonuje aj za múrmi mojej kováčskej dielne.
Foto: Ateliér kovu Ladislav Gulyás